Bezpečné detské ihrisko si vyžaduje reálne riešenie II.

Tvorba DI a návrh vhodného riešenia

Každý, kto v dnešnej dobe stavbu detského ihriska organizuje, nesie zodpovednosť za to, aby ihrisko v plnom rozsahu vyhovovalo podmienkam normy STN EN 1176 a STN EN 1177. Nie je to také komplikované ako by sa z prísne vyzerajúcej citácie normy mohlo zdať. Je len potrebné uvedomiť si základné pravidlá správnej tvorby detského ihriska a priestoru okolo neho, aby výsledok bol príjemný pre všetkých návštevníkov – deti aj ich dospelejší sprievod.

1. Je rozumné priestor, ktorý pre detské ihrisko plánujeme využiť, si najprv rozvrhnúť. V zmysle požiadaviek normy aj okolo tej najmenšej hernej zostavy, napr. malej hojdačky na pružine, musí byť dodržaná bezpečnostnú zónu -  priestor, ktorý musí okolo nej zostať voľný. Norma predpisuje minimálne 1,5 – 2 metre. Vzdialenosť medzi jednotlivými hernými zostavami musí byť preto najmenej 3 – 4 metre. Už táto základná podmienka nám poskytne predstavu koľko sa do priestoru plánovaného ihriska zmestí.
2. Herné zostavy so šmykľavkou majú byť inštalované tak, aby šmykľavka bola obrátená na sever až východ, nikdy nie na juh až juhozápad. Túto zásadu je potrebné dodržať kvôli tomu, aby sa plocha šmykľavky v poobedňajších hodinách neprehrievala. Toto pravidlo môžeme obísť ak ihrisko plánujeme do priestoru, ktorý je poobede po celý rok v tieni stromov či okolitých domov.
3. Kombinácia hernej zostavy so šmykľavkou, ktorá končí v pieskovisku a plocha šmykľavky vedie ponad okraje pieskoviska, je mimoriadne nebezpečná. Ak by dieťa zo šmykľavky z akéhokoľvek dôvodu vypadlo a dopadlo na okraj pieskoviska mohlo by dôjsť k vážnemu zraneniu. Žiaľ, takáto nebezpečná kombinácia, navyše s pieskoviskom s betónovým okrajom, sa ešte stále nachádza na mnohých starších verejných ihriskách aj v materských škôlkach.
4. Pieskovisko ako priestor pre tvorivú hru najmenších detí je vhodné plánovať v pokojnejšej zóne ihriska.

Dôležitou a neopomenuteľnou súčasťou ihriska je správne zvolený a aj správne urobený bezpečnostný povrch. Môže byť prírodný (norma povoľuje:

1. piesok – bez prachových alebo ílových častíc, zrnitosť 0,2 – 2mm
2. plavený riečny štrk  - frakcie 2 - 8 mm
3. drevité triesky – mechanicky drvené drevo (nie materiál na báze dreva) bez kôry a listových zložiek zrnitosti 5 – 30mm
4. kôra – drevená kôra ihličnanov, zrnitosť 20 – 80mm)

alebo umelý - z gumených bezpečnostných rohoží či liaty gumený bezpečnostný povrch.

Potrebnú vrstvu prírodného bezpečnostného povrchu charakterizuje norma (300 – 400 mm v závislosti od kritickej výšky dopadu), umelý povrch rovnako ako herné prvky podlieha certifikácii. Zvoliť povrch, ktorý je pre danú lokalitu cenovo najdostupnejší a najvhodnejší aj vzhľadom na prostredie, do ktorého sa ihrisko plánuje je dobré už pri tvorbe návrhu celého priestoru.

Každé ihrisko by malo mať aj oddychovú zónu s lavičkami, smetným košom, vhodnou zeleňou poskytujúcou tieň, v prípade väčšieho verejného ihriska aj prístup k toalete a vode. Pokiaľ sa dá je vhodné detské ihrisko pričleniť už k existujúcej časti verejného priestranstva s lavičkami a zeleňou.

Veríme, že pri akceptovaní vyššie spomenutých rád sa Vám podarí vytvoriť kvalitný príjemný priestor pre hru detí aj oddych starších.

Mgr. Jana Juríková
O.Z. Naše dvory 2015
 
Článok bol uverejnený v časopise Materské centrá, IV/2012