Nepremárnime šancu

Asi v roku 1975 som kreslil Klariskú ulicu v Bratislave ako pešiu s kaviarničkami a obchodíkmi. Hoci som vtedy už poznal pešie ulice v Kolíne či Štokholme, pripadalo mi to u nás ešte veľmi nereálne. Spoločenské, politické a ekonomické zmeny o 15 rokov neskôr však priniesli ako jeden z charakteristických znakov aj návrat verejného priestoru pre občana.

Postupné vylúčenie automobilovej dopravy z námestí a neskôr aj ďalších priľahlých ulíc znamenalo začiatok vytvárania peších zón v mnohých mestách Slovenska. Prevažovala však kvantita nad kvalitou. Skvalitňovanie verejného priestoru sa iba dnes stáva veľmi aktuálnou témou na stránkach odborných časopisov i denníkov – a hlavne, už to nie sú len námestia a ulice, ale aj verejná zeleň a športové plochy či priestranstvá určené na oddych a relax. Dôležitými sa stávajú uličný mobiliár, kvalita osvetlenia, farebnosť dlažby a podobne.

Neoddeliteľnou súčasťou verejných priestorov sa stali aj „detské ihriská“. V úvodzovkách aj preto, že dnes to už nie sú len plochy s pomôckami na hranie detí. Dnešné detské ihriská ponímame a tvoríme aj ako miesta spoločenského kontaktu rodičov, tiež ako miesta na aktívny oddych mládeže a dospelých. Aj tu zatiaľ ešte zaostávame ako voľakedy s pešími zónami. Dnes máme však šancu rýchlo dobehnúť najvyspelejších. Vyžaduje si to najmä chcieť a vedieť, ako na to. Cieľom nášho časopisu je pomôcť pri hľadaní, rozhodovaní a realizovaní týchto nových verejných priestorov. Máme šancu dobehnúť najvyspelejších.

Štefan Šlachta

Prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD.,

je významný slovenský architekt, počas tvorivej práce sa sústreďoval najmä na dopravné stavby, v rokoch 1994 – 2000 bol rektorom VŠVU v Bratislave, od roku 2006 do 2011 hlavným architektom Bratislavy. Roky je publicisticky aktívny, venuje sa aj histórii slovenskej architektúry 20. storočia.

Článok prevzatý z časopisu Detské ihriská 1/2011, ktorý vydáva občianske združenie Naše Dvory 2015.